Milan Šiška, RSc.

14. 7. 2019

Banská Bystrica patrí medzi najkrajšie slovenské mestá, na čo sme my banskobystričania náležite hrdí. Od nepamäti sa hovorí: „Za života v Bystrici, po smrti v nebi“. Už v roku 1255 získala Banská Bystrica ustanovujúcim dekrétom Belu IV. kráľovské privilégiá. Vďaka ťažbe zlata a medi mesto prosperovalo, čoho dôkazom sú renesančné a gotické domy zámožných mešťanov.

Hlavné dominanty mesta nachádzajúce sa na dnešnom Námestí Štefana Moysesa medzi Námestím SNP, Bakossovou a Hornou ulicou, poznáme všetci. Kostol Nanebovzatia Panny Márie z polovice 13. storočia, Barbakan, Kostol svätého kríža - Slovenský kostol, Matejov dom, dnešná galéria – bývalá radnica, tieto objekty tvorili jadro pôvodného mestského hradného areálu.

V roku 1589 bolo mesto obostavané kamennými hradbami za účelom ochrany proti nájazdom nepriateľských Turkov, ale aj proti baníckym vzburám. Zvyšky mestského opevnenia a mestských hradieb, ktorých neoddeliteľnou súčasťou boli vstupné brány a obranné bašty, sa zachovali až do dnešných čias.

Málokto vie, že celý obranný systém Banskej Bystrice pozostával z 18-tich bášt. Do dnešného dňa sa zachovalo len 7 z nich. O ostatných 11-tich sa dozvedáme už iba z archívnych materiálov.

K niektorým baštám, ktoré boli asanované v prvej polovici minulého storočia, existuje aj fotodokumentácia (Horná komorská a Mühlsteinova bašta), no pri ostatných máme k dispozícii len plány, na ktorých je zaznačená ich poloha, prípadne pôdorys, píše p. Michal Majer vo svojom článku „Zaniknuté bašty mestského opevnenia“. Najvyššie položená bola Zlatnícka bašta.

V uplynulých štyroch storočiach sa menili aj názvy bášt, väčšinou odvodené od remeselných cechov, ktoré sa podieľali na ich výstavbe a v prípade potreby tvorili aj ich obrannú posádku.

Z dnes existujúcich siedmych bášt malo päť zhodné pomenovanie, aké používame i dnes: Mäsiarska, Šusterská, Pisárska (Gallova) Banícka a Farská. Názov ďalších dvoch bol odlišný. Pre baštu, ktorá stojí v Katovnej ulici, a ktorú dnes nazývame „Bašta pri Lazovnej bráne“ používali názov Debnárska, ale aj Nožiarska (v rokoch 1703 a 1712) a baštu, ktorá stojí za záhradnou reštauráciou Iskra, ktorej dnes používaný názov je Pekárska, resp. Čižmárska, koncom XVII. storočia nazývali Zámočnícka.

Najdlhší úsek opevnenia sa nachádzal na severozápadnej strane mesta, na dnešnej Fortničke, ktorého súčasťou boli tri bašty. Dnes ich nazývame Nová, Bašta neznámeho názvu I. a II.. Koncom XVII. storočia Novú baštu, ktorá ešte po roku 1914 stála približne 50 metrov od dnešného pohostinstva Bystrička, nazývali Kožušníckou a ďalšie dve niesli názvy Sedlárska a Krajčírska.

Tento úsek opevnenia sa na konci Dolnej ulice napájal na Dolnú mestskú bránu. Vedľa nej, približne 30 metrov, stála bašta kruhového pôdorysu, dnes nazývaná „pri Dolnej bráne“ Pred rokom 1700 mala názov Klobučnícka bašta. Od nej pokračoval múr opevnenia východným smerom. Na tomto úseku boli vybudované tri bašty: Dolná, Horná komorská a Mäsiarska, ktorých pomenovania sa zachovali dodnes. Od Mäsiarskej bašty pokračovalo opevnenie k už spomínanej Zámočníckej bašte, ktorú dnes nazývame Pekárskou, resp. Čižmárskou.  

Najznámejšia a najzachovalejšia je Mäsiarska bašta, nachádzajúca sa v areáli pamätníka SNP. Môžeme ju považovať za jednu z dominánt nášho mesta. V súčasnosti sa v nej nachádza známa štýlová reštaurácia.

Ak sa Vám článok páčil, podeľte sa o tieto informácie aj so svojimi priateľmi. Stačí kliknúť na jeho zdieľanie, alebo mu dajte like.

Prajem Vám príjemný deň.

Zdroj: www.bystrica.dnes24.sk